Fenomén, ktorý nám pomotal hlavy: Už štvrťstoročie surfujume na internete
WWW. Tri písmená, ktoré zmenili svet. Práve dnes je 25 rokov odvtedy, čo bol oficiálne spustený internet. Viete si ešte predstaviť deň bez neho?
World Wide Web. Informačný hypertextový systém, ktorému prischlo laické pomenovanie internet, je najvýznamnejším fenoménom ostatného štvrťstoročia.
Nič na svete totiž tak výrazne nezasiahlo ľudské životy ako práve virtuálne miesto, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok a odkazov. A práve dnes je 25 rokov odvtedy, čo bol oficiálne spustený. Internaut day má svoj medzinárodný rozmer.
Deň internetu
oficiálne ide o Internaut day (inter = internet, naut = z gréckeho slova námorník, alebo skrátenie anglického astronaut)
slávime ho 23. augusta
ľudia, ktorí využívajú internet, sú označovaní za internautov – tých, ktorí sa plavia na pomyselných vlnách virtuálnych informácií, resp. sa vďaka nim posúvajú do sfér, kam môžu len astronauti
Internet je dnes neodmysliteľnou súčasťou životov miliárd ľudí po celom svete. Väčšina z nich nevie, že každý z takýchto dokumentov/webstránok má svoju URL adresu (jednotný vyhľadávač zdrojov, pozn.), pomocou ktorej ho vieme vyhľadať, že sú radené vo webových prehliadačoch, ani to, že takéto dokumenty sú navzájom poprepájané a vzniká tak sieť – nekonečný svet plný informácií.
Namieste je ale otázka, či to bežný užívateľ vedieť potrebuje. „Určite nie, však na čo by mu aj to aj bolo. Ľudia chodia na internet kvôli informáciám, kvôli tomu, aby sa dozvedeli niečo nové, vyhľadali si to, čo ich zaujíma, aby sa spojili s kamarátmi, známymi, kolegami,“ hovorí si Timothy Berners-Lee, anglický počítačový expert, ktorému sa pripisuje vynájdenie internetu aktuálnej podoby.
PREČÍTAJTE SI: Selfie aj vo virtuálnej realite? Zabudnite na nudné zábery a ukážte priateľom viac
Stobodový nápad
Práve Berners-Lee ešte v roku 1989 spoločne s belgickým kolegom Robertom Cailliauom prišiel s víziou vytvoriť hypertextový systém, ktorý by bol neoddeliteľnou súčasťou internetu. Inšpiráciou im pritom bol Memex, fiktívne zariadenie pre zväčšenie ľudskej pamäte, s ktorým v roku 1945 prišiel americký vedec Vannevar Bush, a ktoré malo slúžiť na ukladanie a spätné vyhľadávanie informácií. Ďalším stimulom bol pre nich Xanadu, vôbec prvý hypertextový projekt, ktorý na začiatku 60. rokov predstavil Ted Nelson.
Realizácia projektu trvala takmer tri roky. 23. augusta 1991 ale Berners-Lee s veľkými očakávaniami v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku v Ženeve „internet“ predstavil. Hodiny a hodiny úmornej práce priniesli myšlienku hypertextového systému, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou internetu, nástroja, ktorý posunie ľudské vnímanie a prinesie komfort. Pre informácie už viac nebude potrebné ísť „do terénu“, stačí si sadnúť za počítač. Dokonalá internetová revolúcia sa mohla začať.
Berners-Lee počas troch rokov plánovania, dohadovania, skúšania a vymýšľania, čo najjednoduchšej platformy, začal pracovať aj na priekopníckom nápade – klientskom programe, ktorý umožní vytváranie, úpravu a prezeranie webových stránok.
Aby to fungovalo, vyvinul tzv. HTML jazyk, ktorý je určený na vytváranie webových stránok. Pridal aj HTTP (HyperText Transfer Protocol), vďaka ktorému mohli počítače komunikovať v internetovej sieti. Aby bolo všetko tip-top, tretím významným bodom je navrhnutie URL (Universal Resource Identifier), nástroja slúžiaceho k presnej špecifikácii umiestnenia zdrojov informácií. Koncom roka 1990 tak boli vytvorené základy pre World Wide Web.
PREČÍTAJTE SI: Nakupujete cez e-shopy? Pozor pri kúpe tovaru z Ameriky a Ázie
Ako web pracuje?
Samotné prehliadanie (surfovanie) štartuje zadaním URL adresy do internetového prehliadača, alebo kliknutím (ťuknutím) na hypertextový odkaz priamo na konkrétnom webe. Nasleduje fascinujúci, na pozadí bežiaci proces, ktorý sa k bežnému užívateľovi dostáva len vo finálnej fáze – v podobe zobrazenej webovej stránky tak, ako bola naprogramovaná.
Predchádza tomu niekoľko bodov: séria komunikačných správ od prehliadača, preloženie mena servera z URL na IP adresu prostredníctvom DNS serverov a následné nadviazanie spojenia a posielanie paketov na server. Internetový browser potom webovému serveru pošle požiadavku na stiahnutie príslušných častí potrebných na zobrazenie stránky. Následne nám ju prehliadač zobrazí tak, ako je zadefinovaná jazykmi HTML a CSS, jednoducho povedané, so všetkými farebnými prvkami, boxami, fotkami i videami.
SÚŤAŽ: Získajte kameru, špičkový mobil či okuliare na virtuálnu realitu. Stačí 1 fotka
Klikáme o sto šesťsto
Na prelome tisícročí bola na internete približne miliarda webových stránok. O desať rokov na to sa toto číslo strojnásobilo, dnes sa odhaduje, že ich je vytvorených desať miliárd. Internet si denne otvoria tri miliardy ľudí.
„Webovú stránku má dnes už každý. Alebo presnejšie povedané, môže mať každý. Je mnoho nástrojov, ako ju vytvoriť, sú čoraz jednoduchšie. Myšlienka vytvoriť webpage dnes už nie je priamo závislá od programátorských a internetových znalostí dotyčného,“ hovorí Evan Williams, výkonný riaditeľ Twitteru a tiež spoluzakladateľ Pyra Labs, spoločnosti, ktorá v 1999 prišla s blogovacím systémom Blogger.com.
„V jednoduchosti je sila, preto je internet taký populárny,“ dodáva Williams a pokračuje: „Dnes je veľmi jednoduché dostať sa k informáciám, stačí len kliknúť, či ťuknúť prstom na displej a pred vami sa otvorí nekonečný priestor plný informácií. Navyše len tak si „skákať“ z jedného dokumentu do druhého, to je často veľká zábava, prichádza pocit slobody, ktorý je, podľa mňa, prvotným momentom definujúcim internet ako taký.“