Klenot v pamäti Martinčanov, aký je príbeh botanickej záhrady? Unikátne, archívne FOTO

Obyvateľov mesta vždy poteší, keď nájdu kúsok zelene aj v centre alebo v jeho blízkosti. Po ťažkom dni, či kultúrnej aktivite tak nájdu pokoj a miesto na relax priamo v meste. Mnoho Martinčanov ani len netuší, že jedna malebná oddychová zóna sa nachádza iba pár metrov od samotného centra.

tatiana paučinová
Ilustračný obrázok k článku Klenot v pamäti Martinčanov, aký je príbeh botanickej záhrady? Unikátne, archívne FOTO
Zdroj: Dnes24.sk

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum poskytuje okrem kultúrnych zážitkov aj miesto pre oddych a načerpanie novej energie. V priestoroch za budovou sa nachádza záhrada s bohatou históriou a pestrou flórou. Jej príbeh našej redakcii priblížil botanik Stanislav Očka.

Botanická záhrada sa začala budovať v roku 1934. Realizáciu tohto projektu umožnila zbierka pre Etnografické múzeum. Záhrada bola otvorená súčasne s novými expozíciami druhej budovy Slovenského národného múzea v roku 1938.

Jedna z prvých troch botanických záhrad

Bola v poradí iba treťou botanickou záhradou na území Slovenska, ostaté dve boli v Mlyňanoch a Banskej Štiavnici. Ako informoval botanik Stanislav Očka, záhrada bola súčasťou expozícií Slovenského národného múzea, ktorá ako regionálna botanická záhrada prezentovala flóru slovenských Karpát a zároveň dosiahla vysokú záhradno-architektonickú úroveň. Projektoval ju uznávaný záhradný architekt Josef Vaněk a radila sa medzi jeho najvýznamnejšie projekty ako napríklad sadovnícke úpravy na Barrandove v Prahe, verejné sady v Nových Zámkoch či štátny park v Belehrade.

Podmienky slovenských Karpát

Keďže cieľom botanickej záhrady bolo prezentovať karpatskú flóru, museli sa tomu prispôsobiť aj životné podmienky pre rastliny. Pre čo najvernejšie zachytenie boli vybudované skalky pre alpínske druhy, rybník, močiar alebo zatienené lesné stanovištia pre lesné druhy. Rastliny boli zoskupené podľa ich úžitkovosti ako i voľne rastúce. V záhrade boli vysadené aj viaceré vzácne rastliny: „Snaha bola ukázať nie len úžasnú pestrosť kveteny Slovenska, ale rovnako vyzdvihnúť jedinečnosti a vzácnosti našej flóry. Nachádzali sa tu mnohé vzácne, dnes už chránené druhy, napríklad lykovec muránsky cyklámen purpurový fatranský známy plesnivec alpínsky, klinček lesklý a iné,“ informoval Stanislav Očka. Podľa botanika bola flóra síce zameraná na Slovensko, no parkovú estetickú hodnotu vyzdvihli cudzokrajné dreviny.

V dôsledku nedostatku financií bol v 70-tych rokoch 20. storočia status botanickej záhrady zmenený na parkovú záhradu.

Projekt obnovy

V rámci projektu obnovy záhrady SNM, ktoré iniciuje OZ Premena – Spolupráca v Turci prebehla v záhrade už dve posledné aprílové soboty základná úprava areálu. Práce dobrovoľníkov budú pokračovať aj v sobotu 7. Mája. V spolupráci s odborníkmi chce občianske združenie v budúcnosti obnoviť aj vodný systém záhrady a oživiť priestory by mali aj projekty pre rôzne komunity a širokú verejnosť.

„V staršej generácii Martinčanov, ktorí túto záhradu zažili vo funkčnom stave je hlboko vrytá ako martinský klenot, kde trávili príjemné chvíle nedeľného oddychu. Do povedomia mladšej generácie sa však už viac menej nedostala. Myslím, že po jej obnovení a sprístupnení sa rýchlo stane jedným z najhodnotnejších a najpríjemnejších miest pre oddych v Martine, perlou mesta,“ doplnil botanik.

Čo v záhrade nájdeme

Botanik Stanislav Očka spomenul a niekoľko rastlinných druhov, ktoré tvoria krásu tejto parkovej záhrady: „K dominantám a ozdobám záhrady patria platany javorolisté, duby – dub letný, gaštanolistý, či statná duglaska tisolistá. Z listnatých sú najbohatšie zastúpené javory, z cudzokrajných sú to napríklad javor kapadocký, dlaňolistý, cukrový a ďalšie. K najvýznamnejším druhom, aj keď len nedávno vysadeným patrí treťohorný relikt ginko dvojlaločné. V bylinnej vrstve upúta veľmi pekný skorý jarný aspekt druhov listnatých lesov, ktoré majú svoje kvitnutie načasované na obdobie pred olistením stromov. Patria sem veternica hájna, v. iskerníkovitá, prvosienka bezbyľová, pľúcnik tmavý, fialky a iné. Z hľadiska výskytu je zaujímavý pečeňovník trojlaločný, ktorý sa v Turci prirodzene nevyskytuje. K šperkom záhrady bezpochyby patrí naša divo rastúca orchidea vstavač bledý.“

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame