Neváhajte! Odkazuje Martinčan Tomáš, žijúci vo Francúzsku

Mladý Martinčan Tomáš Remeň sa po štúdiách usadil vo Francúzsku. Už tretí rok žije v mestečku Hossegor na juhozápade Francúzska. Podľa Tomáša je to jedno z najlepších miest na surfing na svete. Zaujala ho aj pohodová kultúra, milí ľudia a krásna príroda.

Čo robíš vo Francúzsku?

Momentálne vediem bar v Hossegore. Plánujem tu koncerty, objednávam zásoby, komunikujem s dodávateľmi, pracujem za barom. Keď treba, tak niečo aj opravím, ale to len veľmi jednoduché záležitosti. (smiech)

Žil si pred tým aj inde v zahraničí?

Rok som žil v Španielsku, konkrétne na juhu v Andalúzii.

Bývanie je v pohode?

Minulý rok sme mali prenajatý dom s kamošmi, avšak od tohto roku budem bývať sám v byte bližšie ku pláži. Prvé leto som ale býval v pojazdnom karavane, keďže je tu ťažké zohnať ubytko. Bola to úžasná voľnosť. Je to asi ako slimák, ktorý má svoj dom vždy so sebou. Ja som však mal rýchlejší pohon. (smiech)

Čo ťa viedlo k tomu, aby si šiel do zahraničia?

Vždy som vyhľadával nové veci a zážitky. Keďže rád spoznávam nových ľudí a miesta, cestovanie do zahraničia bolo akési logické riešenie.

Prečo práve Francúzsko?

Vždy sa mi páčila francúzština, francúzska spontánnosť a akási ľahkovážnosť. Aj architektúra a história. Realita je, samozrejme, iná ako si človek predstavuje. Ale plusy prevládajú. Nuž a sú tu vlny, a to sa mi veľmi páči.

Aké boli začiatky?

Skončil som prácu v Španielsku a s nasporenými peniažtekmi a pár slivkami som prišiel do Hossegoru. Bol som tu už pred tým na prázdninách. Ale vtedy som nemyslel, že budem mať na to, aby som sa tu presadil. Netušil som, čo ma čaká, nikoho som nepoznal. Popravde, nevedel som ani po francúzsky. Hovoril som ale anglicky a španielsky, čo mi mega pomohlo. Postupne som sa naučil po francúzsky, našiel som si prácu v reštike ako pizzaolo. Potom som robil palacinky, v ďalšej zas kuchára, neskôr umývača riadu a nakoniec barmana. Tam som teraz manažérom. Mal som päť zamestnaní počas jedného leta, kým som sa ako tak naučil jazyk a našiel prácu, ktorá sa mi páčila.

Opíš svoj život v Hossegore. Ako tráviš voľný čas, čo sa ti tu páči?

Keď mám čas, snažím sa ho využiť na športovanie. Často surfujem. Hlavne preto žijem, kde žijem. Sem tam skateujem. V zime navštevujem kamošov, spravíme si večeru, dáme si vínko a smejeme sa. V lete je tu veľa festivalov a zábavy, vždy sa snažím pár z nich navštíviť. Sem tam cestujem po okolí a spoznávam nové pekné miesta. Je ich tu veľa. A občas sa len tak poflakujem po okolí alebo ležím na pláži. (smiech)

Ako by si porovnal svoj život vo Francúzsku s tým, ktorý si viedol doma na Slovensku?

Asi tak, že tu sa cítim viac slobodný. Viac challengovaný. Živý. Väčšinou. Doma je doma, s mojou rodinou, ktorú mám rád nadovšetko a chýba mi. Aj s kamošmi. Ale cítil som, že ak sa chcem v živote posunúť, musím ísť.

Si viac Francúz alebo Slovák?

Haha, asi skôr Európan.

Ako ti odchod do zahraničia zasiahol do osobnosti?

Som obozretnejší, otvorenejší a skúsenejší. Naučil som sa pár cudzích jazykov, čo je najväčšia pecka. A hlavne som sa naučil vážiť si oveľa viac svojich rodičov. Paradoxne, takto z veľkej vzdialenosti. Moc mi pomáhajú svojimi radami a vždy, keď ich vidím alebo počujem, tak mi to dobre padne.

Ako často sa vraciaš domov?

Keď má niekto narodky alebo svadbu. (smiech)

Na čo sa najviac tešíš, keď ideš do Martina?

Na dobré jedlo, na rodinu, usmiatych a spokojných ľudí. A ešte na „prašan“ na horách.

Čo všetko ti vo Francúzsku chýba?

Chýba mi, samozrejme, rodina a pár dobrých kamošov, ktorí sú stále v Martine. Chýba mi naša krásna príroda a náš pes Endy.

Vieš si predstaviť, že sa natrvalo vrátiš na Slovensko?

Teraz nie.

Aké máš teda plány? Zostať v Hossegore alebo sa ešte niekam presunúť?

Chcem zostať v Hossegore. Výhodou bývania je, že toto mestečko je plné v lete, ale v zime mám veľa voľného času a môžem cestovať. Tento rok sme boli s frajerkou na Srí Lanke a v Austrálii.

Čím si chcel byť ako dieťa?

Pamätám si, že som chcel byť advokátom a pomáhať ľuďom v neprávosti. Avšak, potom mi niekto vysvetlil, že to tak jednoducho nefunguje. S ilúziami som tak stratil aj záujem ísť touto cestou.

Mal si v minulosti nutkania odísť do zahraničia?

Jasné, odjakživa. Prvý krát som s najlepším kamošom šiel na leto do Dublinu. Mal som vtedy 18.

Máš nejaký odkaz pre tých, ktorí váhajú skúsiť život v zahraničí?

Neváhajte! Nehovorím, že v zahraničí je automaticky lepšie ako doma. Chcem len podotknúť, čo kedysi povedal Mark Twain: „Za dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z tých, ktoré si urobil."