Pár, ktorý sa zapísal do našej kultúry a histórie: Nazrite do života manželov Horákovcov
Možno si niektorí z vás všimli prízemný domček v záhrade na východnej strane Moyzesovej ulice v Martine. Stavba pochádza zo začiatku 20. storočia a bola domovom manželského páru, ktorý sa významne zapísal do našej kultúry.
Dôležitosť stavbe však nepripisujú iba osobnosti, ktoré v nej žili. V súčasnosti tu sídli aj kultúrna inštitúcia, mapujúca život českej menšiny na našom území. Múzeum kultúry Čechov na Slovensku tak dýcha atmosférou 20-tych rokov minulého storočia, pričom autenticitu dotvára originálny nábytok a artefakty rodiny Horákovcov.
Významné osobnosti
V staromartinskej kultúrnej domácnosti žila Anna Horáková rodená Gašparíková s manželom Jiřím Horákom. Anna bola jednou z prvých slovenských historičiek a spravovala aj osobný archív Tomáša Gariguea Masaryka, prvého prezidenta spoločného štátu Čechov a Slovákov. Annin manžel Jiří bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov československej folkloristiky druhej polovice 20. storočia. Viac z ich príbehu našej redakcii prezradila etnografka a správkyňa Múzea kultúry Čechov na Slovensku Hana Zelinová.
Anna Horáková rodená Gašparíkova bola dcérou Jozefa Gašparíka Leštinského, osobnosti, ktorá sa zapísala do martinského ale aj slovenského kultúrneho života. Gašparík bol známym kníhtlačiarom, kníhkupcom, ľudovým básnikom a členom viacerých spolkov. Na budove na rohu Divadelného námestia v Martine môžete stále vidieť nápis vtedajšieho kníhkupectva, nesúceho meno Gašparík.
Jedna z prvých slovenských profesionálnych historičiek
Anne, ako svojej najstaršej dcére kúpil dom otec. Gašparíkovci boli presvedčení, že zdedí i rodinné remeslo. Anna však vyštudovala učiteľský ústav, následne gymnázium, po ktorom nastúpila na štúdium histórie na Karlovu univerzitu v Prahe. „Patrí medzi prvé profesionálne slovenské historičky. Bola druhou absolventkou histórie na Karlovej univerzite, ktorá mala slovenský pôvod. Tá prvá pôsobila niekde vo Francúzku, nevieme či sa venovala histórii. Pani Anna Horáková, ako vieme, áno,“ doplnila Zelinová. Anna Horáková rodená Gašparíková bola veľmi aktívna. Venovala sa aj činnosti v spolku Živena, kde sa zoznámila s Alicou Masarykovou, dcérou vtedy ešte len budúceho prezidenta. Neskôr Alica navrhla, aby Anna spravovala Masarykov archív. Už ako prezidentovi tak spravovala jeho pracovné záležitosti ale dostala sa i k tým rodinným. Keďže Masaryk chcel spoznávať našu krajinu, organizovala mu aj cesty po Slovensku.
Významný slavista a folklorista
Jiří Horák, pôsobil na Československej akadémii vied a ako diplomat. Neskôr sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov československej folkloristiky. Vo svojej praxi sa venoval slovanskému folklóru. Pozornosť venoval najmä českému a slovenskému materiálu. Ako folklorista sa zaoberal najmä rozprávkami a ľudovými piesňami. Venoval sa porovnávaciemu štúdiu slovanskej literatúry, histórii národopisu, je autorom mnohých monografií a editorom výberu z českého, slovenského a slovanského folklóru. „Materiály študoval v Matici slovenskej, kde prvýkrát stretol svoju budúcu manželku. Ich cesty skrížila aj osoba Tomáša Garyguea Masaryka, pretože Horák patril ako uznáaný vedec do okruhu “pátečníkov“, teda Masarykových sympatizantov,“ vysvetlila stretnutie manželov Horákovcov správkyňa múzea.
Dielo Jiřího Horáka
Medzi Horákové najvýznamnejšie diela patria: Naše piesne (1940), Český Honza (1940), Slovenské ľudové balady (1956), pre Československú vlastivedu II (1955) spracoval dejiny českého a slovenského národopisu (Národopis československý) a publikoval vyše 200 štúdií v domácich i zahraničných časopisoch, novinách či encyklopédiách.
Po osobnostiach a diele manželov Horákovcov v nasledujúcom príspevku nazrieme aj do vnútra staromartinského domu Horákovcov, kde má dnes svoje sídlo Múzeum kultúry Čechov na Slovensku.
Foto: autorka
