Poďte s nami do “Mexika“, do Vrútok: Aký je príbeh známej štvrte?
Väčšina Martinčanov určite dôverne pozná susedné mesto Vrútky. Viete ale, že časť tohto mesta miestni volajú "Mexiko"? Kde sa vzal u nás v Turci taký exotický názov, a ako vôbec táto časť mesta vznikla, nám napovie malý pohľad do histórie.
Dielenskú kružnú a Komovorvu alebo takzvané „Mexiko“ si mnohí Vrútočania i Martinčania spájajú so svojím detstvom. Nohy vysoko vo vzduchu, jasavé výkriky z hojdačiek a kolotočov, ihrisko či malý brezový hájik. Odtiaľ vedie aj cesta popri Váhu ku Kľačianskemu mostu, ktorá môže byť príjemnou prechádzkou. U viacerých tieto slová možno vyvolali nostalgickú chviľku, ale história vrútockého „Mexika“ siaha do vzdialenejšej minulosti. O tom, ako to tu kedysi vyzeralo, porozprávala Hana Zelinová z Múzea kultúry Čechov na Slovensku, autorka výstavy České stopy v Turci.
Príchod Čechov
„Veľký nárast počtu českých obyvateľov na Slovensku súvisí s rokom 1918, kedy vznikla prvá Česko-slovenská republika. Vtedy sem prichádzalo veľa štátnych zamestnancov, ktorí sa podieľali na budovaní nového štátu, ale aj lekári, advokáti, učitelia, vojsko… Pomerne veľkou skupinou boli českí železničiari," vykresľuje vtedajšiu situáciu Hana Zelinová.
Vznik kolónie Mexiko
Podľa autorky sa inteligencia na Slovensku vtedy hlásila prevažne k maďarskej národnosti. Keďže sa mnohí nezžili s myšlienkou Československého štátu, väčšinou museli odísť a nahradili ich českí odborníci. Pre početnú skupinu českých železničiarov však bol nedostatok ubytovacích priestorov. Bývali tak v úradovniach a chodbách vrútockej stanice. Pamätná kniha Dopravného úradu vo Vrútkach spomína dokonca aj železničiarov, žijúcich vo vyradených vagónoch. „Preto na podnet vtedajšieho riaditeľa Ing. Karla Šlajdra, v máji roku 1921 vzniklo Stavebné a bytové družsvo železničných zamestnancov, ktoré v roku 1922 začalo s výstavbou rodinných domov v kolónii, ktorá dostala názov Mexiko a dodnes je súčasťou vrútok,“ dodala Zelinová. Autorka výstavy zisťovala aj pôvod názvu kolónie „Mexiko“.
Podľa potomkov vtedajších obyvateľov, údajne zóna medzi Váhom a železnicou pripomínala mexickú džungľu.
V rámci výkladu výstavy, autorka spomína, že vtedajší obyvatelia vrútockého Mexika boli družní, starali sa o spoločné priestory, upravovali chodníky, sadili ovocné stromy a mali tanečné kolo,kde je dnes somínaný detský parčík.
„Mali síce štátnu subvenciu, ale aj tak vložili do toho dosť svojich peňazí. Mali možnosť odpracovať si to, čo neboli schopní zaplatiť. Napriek tomu sa mnohí zadĺžili, a potom to riešili tak, že postavili dom a ďalšie miestnosti prenajímali, alebo tam mali stravovňu", doplnila Zelinová.
Foto: ilustračné
