Martin si pripomenul 71. výročie oslobodenia: Historik nám priblížil historické udalosti

11. apríla si pripomíname 71. výročie oslobodenia mesta Martin od nemeckej armády. Pri tejto príležitosti sa konal pietny akt kladenia vencov pri pamätníku SNP Martin – Sever a na Cintoríne padlých vojakov v mestskej časti Priekopa. Zástupcovia armády, mesta, záujmových organizácií i obyvatelia mesta si tak uctili pamiatku padlých v čase 2. svetovej vojny.

Samotnému oslobodeniu mesta Martin však predchádzala rozsiahlejšia akcia jednotiek v oblasti Turca. Niekoľko dní pred oslobodením nášho mesta v roku 1945 začalo oslobodzovanie jednotkami rumunskej a sovietskej armády v Turčeku. Front sa posunul po obce Slovenské Pravno, Dubové, Veľký Čepčín. Deň pred oslobodením Martina rumunské časti oslobodili územie po Necpaly a Blatnicu. Vznikol priestor pre oslobodenie nášho mesta od juhu, pričom z východu v tom čase prišli vojaci 1. československého armádneho pluku.

Viac o tom, ako 11. apríla 1945 došlo k oslobodeniu mesta Martin, čo tomu predchádzalo, a aký dopad mali vtedajšie udalosti na naše mesto, porozprával našej redakcii historik Roland Valko.

Kto oslobodil Martin?

Martin bol oslobodený 1. čs. armádnym zborom gen. Ludvíka Svobodu spolu s rumunskou armádou. Tie pri oslobodzovaní Martina prišli spolu do kontaktu, čo zároveň znamenalo dotyk 2. a 4. ukrajinského frontu. Potom spoločne zaútočili na nepriateľskú obranu, vybudovanú na hrebeňoch Malej Fatry. Oslobodzovacie vojská prenikli do Martina včas ráno 11. apríla 1945. Prišli z dvoch strán takmer súčasne – z juhu rumunské jednotky a z východu vojaci 1. čs. armádneho zboru.

Aké politické zmýšľanie prevládalo v Martine v období 2. svetovej vojny?

Martin bol ladený silno pro-československy. Ako protestantské respektíve evanjelické mesto bolo naladené opozične voči vládnucemu katolíckemu ľudáckemu režimu.

Turiec bol zaangažovaný do SNP v roku 1944. Pôsobili tu rôzne ilegálne skupiny. Čo boli zač?

Turčianske lesy od leta 1943 boli prechodným domovom slovenských, neskôr i francúzskych a sovietskych partizánov. Boli to zväčša politickí odporcovia režimu prvej Slovenskej republiky (1939–1945), vojenskí zbehovia či utečenci zo zajateckých táborov. Medzi ich najvýznamnejších veliteľov patril Viliam Žingor. Vojenská posádka v Martine s partizánskymi skupinami aktívne spolupracovala a vyzbrojovala ich.

Aký dopad to malo na mesto Martin?

V auguste 1944 partizáni obsadili Sklabiňu a vyhlásili obnovenie Československej republiky, vyhodili do povetria strečnianske tunely, zlikvidovali nemeckú jednotku poľných žandárov vo Vrútkach. Súčasne vojaci obsadili všetky dôležité budovy a inštitúcie v Martine. Situácia vyhrotila 27. augusta. Na martinskej železničnej stanici vojenské orgány zadržali a na druhý deň postrieľali 28 nemeckých vojakov a civilov.

Ako sa to dotklo obyvateľov?

Neuvážené partizánske akcie najmä na území Turca a likvidácia nemeckej vojenskej diplomatickej misie vyprovokovali nemecký zásah a skoršie vypuknutie povstania v nevýhodnom defenzívnom variante. Martin sa dostal do ostrej bojovej línie už v prvých septembrových dňoch po ústupe povstalcov zo Strečnianskeho priesmyku a Dubnej skaly. V dôsledku nepriaznivého vývoja udalostí v polovici septembra z mesta evakuovali inštitúcie i civilné obyvateľstvo.

Došlo aj k masovým popravám. Na ktorých miestach?

Po obsadení Martina (20. 9. 1944) a Turca nasledovali kruté represálie. Nemecké jednotky vykonali odvetné masové popravy na Bukovinách, Pod Stráňami či pri Turčianskych Tepliciach, v Turčeku. Po vojenskej porážke Povstania sa začala druhá etapa boja. Partizáni boli zatlačení do hôr a postupnými nemeckými útokmi decimovaní. Blížiaca sa tuhá zima predstavovala nemilosrdnú skúšku prežitia, ako aj ľudskej spolupatričnosti, odvahy a statočnosti. Týkalo sa to aj bojujúcich partizánov ale i civilného obyvateľstva