Ocenený martinský policajt Adrian Stloukal: Ľudia si zraneného horolezca prišli fotiť!
Mestskí policajti sa stretnú počas praxe s rôznymi situáciami. Nastať však môžu momenty, kedy sa ich skúsenosti zídu aj mimo služby. Napríklad na prechádzke prírodou.
Nedávno sme vás informovali o čestnom uznaní, ktoré získal príslušník martinskej mestskej polície Adrian Stloukal. Ocenenie mu na mestskom zastupiteľstve odovzdal zástupca primátora Imrich Žigo za záslužný čin pri záchrane ľudského života. Priebeh záchrannej akcie a skúsenosti policajta s podobnými situáciami vám naša redakcia rada priblíži.
Začiatkom roka došlo vo Veľkej Fatre k pádu horolezca z Brankovského ľadopádu. 30-ročný muž spadol z výšky asi 30 metrov, pričom utrpel viaceré vážne poranenia. V danej chvíli bol na turistickej prechádzke Adrian Stloukal, príslušník mestskej polície, ktorí zranenému poskytoval prvú pomoc a organizoval na mieste jeho záchranu. Pýtali sme sa, ako si Adrian Stloukal pamätá na túto udalosť, a aké má s podobnými situáciami skúsenosti.
Ako prebiehala z vašej strany pomoc zranenému?
Pomáhala aj dievčina, ktorá sa taktiež nachádzala na mieste a spolulezec. Ten bol síce chvíľu v šoku, veď keď sa mu zrúti z výšky 30 metrov kamarát, nie je to nič príjemné.
Komunikovali ste aj s horskou záchrannou službou
Medzi príchodom horskej záchrannej služby stále prebiehala komunikácia cez telefón, či usmerňovanie polohy, poprípade kontrola stavu zraneného. Viem z práce, aké je veľmi potrebné pri oznamovaní udalosti v telefonickom kontakte vystupovať v pokoji a v kľude, ak sa tak dá. Hlavne popísať miesto. Stručne popísať udalosť, ktorá sa stala a predstaviť sa. Nie vždy a každý to v tom šoku dokáže. Potom vznikajú nedorozumenia, ktoré záchranu predlžujú. Rád by som vyzdvihol prácu záchranárov na operačnom stredisku aj tých v teréne, ktorá bola naozaj na profesionálnej úrovni. Aj dievčina, ktorá chalana upokojovala dosť pomohla.
Mám rád turistiku a rád chodím po horách. Ak by sa podobná udalosť stala mne, úplne by mi stačilo, aby sa tam našiel tiež človek, ktorý bude jednať tak ako ja. Veď v horách si ľudia musia asi viac pomáhať. Nikdy neviete, čo sa vám môže stať.
Vyskytli sa počas pomoc aj nejaké neprimerané reakcie prípadných okoloidúcich?
Na miesto medzičasom prichádzali aj turisti. Jediný starší pán sa zaujímal, či nám netreba s niečím pomôcť, ponúkal nás čajom z termosky. Našli sa aj takí s “dobrou radou“, aby sme zraneného pretočili, dali do sedu alebo ním hýbali. Na tie rady sme ale nedali, pretože ak by mal prerazené pľúca rebrom alebo zranenie chrbtice, iba by sme mu tak uškodili. Niektorí sa však na miesto prišli len pozrieť, spraviť si foto. Tu som sa ich snažil usmerniť, aby hlavne nezavadzali.
Odpozorovali ste počas svojej policajnej praxe, že by podobný postoj okoloidúcich k prípadnej roztržke alebo zraneným bol častým javom?
Ľudia sú väčšinou nevšímaví. Keď ich požiadate o pomoc väčšinou sú pohodlní a rozmýšľajú, či pomôcť, či z toho nebudú mať zle. Len aby niečo nepokazili…
Určite ste sa s podobnými situáciami už stretli.
So zranením sa v práci počas služby občas stretneme, možno práve preto som jednal tak pudovo. Až po akcii som si uvedomil, že som nad tým na mieste nerozmýšľal. Veď počas 15-tich rokoch práce v radoch mestskej polície človek prejde všeličím. Či zrazeným mužom, či nás volajú na ležiaceho akože opitého, z ktorého sa neskôr ukáže srdcová slabosť. Poprípade dostaneme oznámenie, že z bytu sa šíri zápach, kde sa už nedá pomôcť.
Foto: Mestská polícia Martin