Pozná ho už veľa martinských žien: Rozhovor s pôrodníkom Romanom Fiolkom

Ako vyzerá pracovný deň gynekológa – pôrodníka?

Ráno máme na oddelení resp. pôrodnej sále vizitu. Prijmeme pacientky na pôrod, rizikové tehotenstvá na hospitalizáciu. Riešime manažment tehotenstva od prvých týždňov až po pôrod, a okrem toho je dennou súčasťou aj sonografia, vyšetrovanie, samotný pôrod, cisársky rez a iné, menšie operačné zákroky v rámci pôrodov.

Koľko detí si už odrodil?

Prvý rok pôsobenia na našej klinike som si pôrody počítal, ale po prvej stovke som prestal. Môže to byť okolo 700.

V meste máš teda početnú „mamičkovskú“ základňu :) Zastavia sa niekedy s deťmi, keď odrastú?

Prevažne chodia známe alebo pacientky, ktoré pri mne opakovane rodia. Ale vždy ma poteší, keď ma na ulici pozdravia kočíkujúce mamičky, ktoré osobne nepoznám.

To sú tie pekné momenty. Čo je ale na tvojej práci najťažšie?

Najťažšie je, keď príde do pôrodnice rodinka, ktorá je plná očakávania, že budú mať bábo. Aj to, že bude mamička po pôrode v poriadku. Napriek našej snahe to nie vždy tak dopadne.

Je to náročná práca po viacerých stránkach.

Áno, táto práca je psychicky i fyzicky náročná. Niektoré prípady sa nás dotknú osobne, aj keď nechceme. Možno to tak nevyzerá, no táto práca si vyžaduje aj silovú zdatnosť.

Lekár musí mať aj v ťažkých situáciách jasný úsudok. Ako si ho v takých momentoch zachová?

Najdôležitejšie, ako zvládať záťaž a nepríjemné situácie v práci je vedieť odlíšiť hranice medzi prácou a súkromím. Lekára to jednoducho nesmie ovplyvňovať.

Mal by si pôrodník vopred zadefinovať prístup k rodičkám, alebo mu to ide samo, prirodzene podľa jeho charakteru?

Ide to samo. Podľa typu pacientky musím meniť rétoriku, aby spolupracovala, a aby všetko prebehlo bez komplikácie.

Za akého lekára sa považuješ?

Myslím, že túto otázku by mali zodpovedať pacientky.

Chcel si byť vždy pôrodníkom?

Ako malý chlapec som chcel byť potápačom, ale nevedel som, ako sa to povie. Hovoril som teda, že budem podvodníkom :) No už na strednej som mal jasno, že budem lekár a v podstate aj gynekológ.

Aké sú dnešné – budúce mamičky?

Mrzí ma, že v dnešnej dobe informačného boomu internetu a iných médií často prídu do pôrodnice a nevedia, čo ich čaká resp. sú dezinformované. Ale sú aj také, a nie je ich málo, ktoré sú zorientované, príjemné a vďačné.

S čím majú pri pôrode najčastejší problém?

Mnohé mamičky majú veľmi slabú kondíciu. Potom je problém priviesť dieťatko na svet.

Čo im, naopak, ide najlepšie?

Niektoré mamičky majú pôrody, ktoré trvajú viac ako deň. Mnohé z nich trpezlivo zvládajú toto dlhé a bolestivé čakanie.

Pri pôrodoch bývajú aj oteckovia. Odporúča sa to?

Začína to byť trend. Ak sa však na to otecko necíti, nemal by sa nechať prehovoriť maminkou. Je ale pekné, keď jej je skutočnou oporou. Rovnako chvíle po pôrode, keď aj toho najväčšieho chlapa zlomia emócie.

Máš nejaké úsmevné situácie z práce?

Niekedy sa smejem na menách, ako napríklad Jennifer, no rodička to chce napísať ako “Dženifer“. Alebo sa popletú, a namiesto Timoteja chcú tymian :) Zaujímavé bolo aj to, keď som rodil pacientku v aute pred klinikou, pretože to nestihli do pôrodnice.

Ako vyzerá tvoje posedenie s priateľmi mimo lekárskej praxe? Zasypávajú ťa otázkami o tvojej práci?

Vždy, keď som von s priateľmi – laikmi, debata končí pri mojej práci. Ženám robím poradňu a chlapi sa pýtajú, či mi práca nerobí problémy doma :)

Čo by si odporučil budúcim mamičkám?

Aby informácie, ktoré sú okolo nich filtrovali, alebo konzultovali s odborníkom. Taktiež, aby skúsili predpôrodnú prípravu. Stretnú sa so spolu-rodičkami a najmä odbornou prípravou na samotný pôrod a život s bábätkom.

Ako definuješ svoje povolanie?

Je to krásne povolanie. Je to poslanie, pri ktorom prinášam na svet nový život.

Foto: archív – Roman Fiolka