Región Turiec a jeho možnosti: Juraj Marček vidí najväčší potenciál v ľuďoch

Sila regiónu je v samotných ľuďoch. Nič sa nespraví samo, a tak, pokiaľ chceme skvalitniť prostredie, v ktorom žijeme, udržať kultúrne tradície alebo rozvíjať potenciál regiónu, mali by sme sa k tomu pričiniť my sami. Ľudia však, aby sa naozaj zaktivizovali potrebujú občas niekoho, kto im ukáže, že progres je možný a veľké veci majú malé základy. Možno si klásť aj otázku, či človek najprv musí mať blízky vzťah k tomu, čo chce rozvíjať a o to ľahšie sa plány realizujú, alebo naopak, vzťah sa buduje na základe progresu, ktorému sa pričinil. Odpoveď je však jednoduchá: vylepšiť životné podmienky dokáže každý, stačí len naozaj chcieť.

O rozvoj turčianskeho regiónu sa usiluje aj občianske združenie Premena – Spolupráca v Turci. Založila ho partia mladých ľudí v snahe podporiť regionálnu sebestačnosť, zdravé životné prostredie a rozvinúť občiansku spoločnosť miestnych obyvateľov. Počas troch rokov existencie členovia združenia zrealizovali za pomoci ostatných dobrovoľníkov a organizácií viacero zaujímavých projektov. Našu redakciu zaujímalo, ktoré projekty sú to a akoOZ Premena – Spolupráca v Turci Juraj Marček hodnotí záujem ľudí podieľať sa na rozvoji regiónu, v ktorom žijú.

Čo je cieľom občianskeho združenia Premena – Spolupráca v Turci?

Cieľom je rozvinutá občianska spoločnosť miestnych s dostatočnou schopnosťou odolávať negatívnym vonkajším i vnútorným zmenám. Snažíme sa podporiť regionálnu sebestačnosť aspoň v základných potravinách a výrobkoch bežnej spotreby. Taktiež udržať maximálnu možnú rozmanitosť a zdravie životného prostredia, hospodáriť s prírodnými zdrojmi na celom území turčianskeho regiónu.

Kto sú členovia združenia?

Oficiálnych členov spočítam ku dnešnému dňu na dvoch rukách a tých aktívnejších možno aj na jednej. Povedal by som, že sme každý iný, ale všetci chceme kvalitné životné prostredie a je nám jasné, že spoločne pre to spravíme viac ako každý sám. V združení pracujeme dobrovoľnícky, čiže bez nároku na finančnú odmenu. Popritom máme samozrejme každý svoje zamestnanie, ktoré nás baví a živí.

V Martine organizujete aj viacero akcií s tradíciou. Ktoré sú tie najznámejšie?

Každoročne organizujeme Martinské Dožinky, čo je podujatie s niekoľko tisícovou návštevnosťou. Martinské Dožinky spájajú miestnych výrobcov a potravinárov so záujemcami o lokálne výrobky, čím sa snažíme rozvíjať úroveň lokálnej ekonomiky a lokálnej spotreby. Posledných pár rokov v Martine organizujeme festival dokumentárneho filmu Jeden Svet, ktorý je rok od roka kvalitnejší obsahom aj formou. Spolupracujeme aj s viacerými slovenskými neziskovkami.

Čo je taký najväčší úspech v rámci vášho fungovania?

Najväčší úspech vidím v tom, že ešte stále dokážeme popri tejto činnosti viesť relatívne obyčajný život :) Samozrejme aj to, že sa do našich aktivít zapája čoraz viac ľudí, a to nás nesmierne teší.

Ako hodnotíš záujem obyvateľov Turca spoznávať svoje okolie a starať sa oň? Máte silnú odozvu?

Moja skúsenosť je taká, že ľudia sa chcú realizovať. Chcú sa podieľať na dobrej veci, treba ich však osloviť, ponúknuť im priestor na spoluprácu a najmä rozvíjať vzťahy. Prirodzene, ľudia majú blízky vzťah k miestu a prostrediu, v ktorom žijú. Takže tu je odpoveď jasná. Spolu máme množstvo priateľov, kamarátov, dobrovoľníkov a podporovateľov, ktorí s nami priebežne, každý podľa svojich možností, na rôznych aktivitách spolupracujú.

Zaznamenali ste na základe svojich aktivít progres miestnych vo vzťahu ku kultúre a životnému prostrediu v Turci?

Zatiaľ nedokážem posúdiť, či sa nám darí zásadnejšie ovplyvňovať spoločenský vývoj v Turci. Viem, že naša činnosť inšpiruje ľudí okolo nás. Kadečo sa šušká … Osobne ma veľmi teší, keď vidím pri práci činorodých a kreatívnych ľudí, ktorí sa navzájom rešpektujú, pomáhajú si a starajú sa aj o svoje okolie. Takýchto ľudí žilo a stále žije v Turci veľa, avšak ešte stále nie dosť.

Čo najviac motivuje ľudí zaktivizovať sa?

Ťažko povedať, najviac asi chuť tvoriť, realizovať sa. Tiež sa ľudia radi zapájajú do projektov, ktoré ich priamo ovplyvňujú ako napríklad záhrada za SNM v Martine.

Chce to aj dobrý marketing. Využívate aj nejaké nové trendy?

Áno, je to zábava :) Aktívne využívame facebok a média v Turci. Nikedy sa nám to aj podarí. V poslednej dobe sme sa asi najviac bavili pri promovaní festivalu Jeden Svet na facebooku.

Má náš región nejaký konkrétny nedostatok?

Snáď všetky nedostatky sa dajú riešiť správnym dizajnom a prístupom. Samozrejme, v patričnej mierke. Za najväčší nedostatok nie len u nás v regióne považujem nerozvinutú občiansku spoločnosť a výrazne poškodené životné prostredie. Viem, že mnohým ľuďom to ešte stále veľa nehovorí, ale doba sa rýchlo mení.

V čom vidíš jeho potenciál?

Potenciál je obrovský, menoval by som asi dlhý zoznam, ale najväčší potenciál vidím v ľuďoch, ktorí v našom regióne žijú a pracujú.

Na čom aktuálne pracujete?

Niekoľkomesačné prípravy obnovy najstaršieho mestského parku v Martine, bývalej botanickej záhrady za Etnografickým múzeom na Malej hore, vyústili do trojice komunitných brigád v záhrade za múzeom. Tretia bude v sobotu 7. mája. Jedná sa o základnú údržbu areálu. Avšak v blízkej budúcnosti máme plán zrekonštruovať celú sústavu jazierok v záhrade. Už má svoje roky a posledných cca. 20 rokov je mimo prevádzky. Oprave bude, samozrejme, predchádzať jednanie s pamiatkarmi a s pracovníkmi mú­zea.

Čo by si odkázal obyvateľom nášho regiónu na margo jeho kultúry a životného prostredia?

Andrej Kmeť hovorieval: „Poznávajme kraje svoje a poznáme samých seba.“