Špeciálna expozícia v Martine: Ako to bolo v SNM pred rokom 1989

Slovenská národná knižnica v Martine sprístupnila v utorok špeciálnu expozíciu 30 rokov slobody slova. Podľa hovorkyne SNK Kataríny Štefanides Mažáriovej prezentuje takzvané zvláštne fondy knižnice – zakázanú literatúru pred rokom 1989.

V SNK existoval neverejný katalóg, ktorý bol ukrytý pred zrakom bežného používateľa.

„Keď dorazil aktualizovaný zoznam kníh, ktoré sa nemali požičiavať, katalogizačný lístok s popisom konkrétnej knihy sa vybral z čitateľského aj predmetového katalógu a preradil sa do neverejného. Zakladalo sa podľa mena autorov, aby sa neskôr – ak by sa náhodou zmenila situácia – mohli vrátiť späť do verejných katalógov. Podľa spomienok niektorých zamestnancov SNK nebol tzv. neverejný katalóg až taký veľký. Vlastne to bola skôr kartotéka s tromi – štyrmi šuplíkmi, umiestnená v kancelárii vedúcej výpožičných služieb,“ uviedla Štefanides Mažáriová.

„Študenti alebo bádatelia vtedy museli predložiť úradnú žiadosť s uvedeným dôvodom, prečo chcú študovať literatúru zo zvláštnych fondov. Povolenia mohli vystaviť len určité zodpovedné osoby, napríklad vedúci katedry na vysokej škole, alebo pracovník okresného úradu,“ vysvetlila riaditeľka odboru Služby SNK Alžbeta Martinická s tým, že takáto literatúra sa mohla požičiavať len vybraným používateľom a podliehala prísnej evidencii.

V zoznamoch boli podľa hovorkyne SNK nielen chronicky známe mená autorov beletrie ako Bohumil Hrabal, Dominik Tatarka, Janko Silan, Hana Ponická, Václav Havel, Milan Lasica či Július Satinský.

„Nachádzame v nich tiež mená našich aj zahraničných klasikov Jacka Londona, Antona P. Čechova, či autora skautských príbehov Jaroslava Foglara. Medzi dielami, o ktorých sa viedli presné výpožičné záznamy, žiari napríklad legendárna Kámasútra (1969), diela filozofie a antropológie, spisy vedecké, politické a právnické, dokonca aj kniha Základy českej štylistiky (1970),“ podotkla Štefanides Mažáriová.

Tituly označené písmenom P mali protištátny obsah a písmenom Z mali ‚závadný‘ politicko – ideový obsah.

„Medzi Z literatúrou sme dokonca našli aj detskú Čítanku pre 4. ročník (1962), Perníkovú chalúpku (1947) od Václava Renča, Vlnobitie alebo Malý morský cirkus (1981), či Baróna Prášila (1965), ktorého autor prekladu Jiří Kolář mal paušálny zákaz na celú tvorbu. Zákazu sa nevyhli ani diela písané v iných jazykoch. Povestnou čerešničkou na torte sú doteraz stále nevydané rukopisy autorov, uložené v Literárnom archíve SNK,“ uzavrela hovorkyňa SNK.

Expozícia 30 rokov slobody slova je sprístupnená vo foyeri sídelnej budovy SNK v Martine do 31. januára 2020.

Foto ilustračné.

Nenechajte si viac ujsť novinky z Martina a okolia a sledujte nás aj na FB.