tp Rôzne

Tatér Miro z Martina: Od tetovačiek zo žuvačky k vlastnému štúdiu

Tetovanie bolo ešte v nedávnej minulosti skôr raritou. Priťahovalo zvedavé pohľady, či dokonca odsudzovanie zo strany okolia. Ľudia ho považovali za rebéliu, či výsadu kriminálnikov. Dnes sa tetovanie teší veľkej obľube a otázkou nie je, kto tetovanie už má, ale naopak, kto ho ešte nemá?

Ilustračný obrázok k článku Tatér Miro z Martina: Od tetovačiek zo žuvačky k vlastnému štúdiu
Zdroj: Miro Kovačev

Jedným z tých, ktorí prepadli fascinácii tetovania je aj Miro Kovačev. Vo svojom tetovacom štúdiu sa stretol s rôznymi typmi ľudí, požiadavkami či reakciami na ihlu. Prinášame vám rozhovor s martinským tatérom.

Ako si sa dostal k tetovaniu?

Na začiatku to boli asi tetovačky zo žuvačky v detstve (smiech). A väčšina mojich obľúbených hudobníkov je pokreslená, to tiež spravilo svoje. Boli to tie prvotné inšpirácie a inklinácie k niečomu, fascinovala ma aj definitíva rozhodnutia, ktorá sa spája s tetovaním. Keď som si dával svoje prvé tetovania, všetko ma zaujímalo a priťahovalo. Keďže som od detstva kreslil a chodil na výtvarnú, stále som premýšľal, či by som to vedel. Napokon som sa dostal k mašinke a pustil som sa do toho.

Ako dlho už tetuješ?

Približne 6 rokov. Štúdio mám otvorené 4 roky, predtým som sa tomu venoval popri práci resp. doma popri škole. Prvé úspechy na súťažiach prišli pred dvomi rokmi.

Pamätáš na prvé pokusy?

Na to sa nezabúda. Na samom začiatku som to skúsil s umelou syntetickou kožou. Tú som si aj zarámoval a vystavil v obývačke. Nasledoval pokus na sebe, a keďže výsledok nebol zlý, tak som sa pustil do kamarátov. Ako technický antitalent, sám by som si mašinku nevyrobil. Kúpil som strojček z webu, ktorý nebol úplne profi. Dnes by som s ním nerobil, no na začiatok stačil.

Aký bol zo začiatku pocit, keď v podstate “picháš“ niekomu do tela?

Spočiatku to bolo prevažne o nervozite. Bál som sa, aby som niečo nepokazil. Je rozdiel v svalovej mikromotorike začiatočníka a profíka. Časom sa to otočilo. Namiesto stresovania, či niečo nepokazím som sa začal s tetovaniami hrať. Snažil som sa do toho pridávať niečo navyše. Zameriaval som sa na to, ako z toho spraviť viac než len obrázok.

Máš skúsenosti s prehnanými reakciami zákazníkov počas tetovania?

Sú partie, ktoré bolia každého. Tam sa nesmejem ani veľkým chlapom, ak si zakričia alebo zanadávajú. Jeden chalan to raz v polke tetovania nezvládal na relatívne bezbolestnom mieste. Poprosil ma či, by sme to nedokončili na ďalšom sedení. Bolo to asi pred dvoma rokmi. Od vtedy sa neozval (smiech). Bolieť to bolí vždy. Niekoho viac, niekoho menej. Záleží na ľuďoch, ako sa k tomu vnútorne postavia.

Máš nejakú peknú skúsenosť?

Samozrejme, je ich nespočetne. Snažíme sa, aby každé sedenie bola pekná skúsenosť. A to pre obe strany. Najviac ma ale poteší, keď mi zákazníci ponechávajú voľné ruky pri tvorbe.

Máš nejakú nepeknú skúsenosť?

Žiaľ, aj to je samozrejmé (smiech). Tetovanie láka rôznorodé typy. Pri niektorých začínam chápať, prečo sa isté negatívne stereotypy o potetovaných ľuďoch doteraz držia. Našťastie je ich minimum.

Aké motívy sú momentálne v kurze?

Ťažko definovať. Naše štúdio si zväčša vyberajú tí, ktorí sa práve chcú vyhnúť tomu, čo je momentálne v kurze. Veľký boom zažívajú posledné roky napríklad nápisy.

Aké motívy sú najväčším klišé?

Zvyčajne práve tie, ktoré sú nejakú dobu “momentálne v kurze”. Nechcem konkretizovať. Je to vec osobného vkusu. My sme v štúdiu aj od toho, aby sme poradili, prípadne aj pomohli pri výbere či vytváraní dizajnu.

Mávaš nejaké kuriózne požiadavky od klientov?

Zase záleží na uhle pohľadu. Pre mňa sú to práve tie veci, čo sú v kurze, aj keď pre väčšinu je to opačne. Utkvel mi v pamäti chalanisko, ktorý si chcel dať vytetovať brokolicu na chrbát ruky. Niekomu to môže prísť absurdné, ale ja som to považoval za originálne a veselé.

Ktorá skupina ľudí sa dáva najviac tetovať?

Námorníci a basisti (smiech). Mimo stereotypov sa to dá konkretizovať len na ľudí produktívneho veku. Demografické pozadie ovplyvňuje skôr výber motívu, nie to ,či sa niekto dáva alebo nedáva skrášľovať.

Najstarší zákazník?

Pani si dala k okrúhlym narodeninám malé tetovanie. Zavtipkovali sme si, že k 20-tke. Aj keď vo vyššom veku zákazníci po tetovaniach toľko nebažia, ani kategória 60–70 a vyššie nie je úplnou raritou. Pýtať sa potom na vek je neslušné.

Čo ťa najviac baví tetovať?

Ja sa zameriavam najmä na tzv. neotraditional. Sú to dizajny, ktoré vychádzajú zo starej ilustračnej školy tetovania, inšpirované secesiou (traditional resp. old school). Neotraditional potom prezentuje to tradičné v realistickejšom a prepracovanejšom šate. Či farebne alebo čiernobielo, záleží od vkusu zákazníka. Ja mám radosť zo všetkých zaujímavých tetovaní. Snažím sa tvorbu držať diverzifikovanú.

Ako je to s intímnymi partiami, ktoré máš tetovať. Zákazník si to vyžiada, ale znáša ten proces tetovania napokon v pohode?

Každý si to u nás predstavuje ako pri natáčaní porna (smiech). So spomínanými partiami si určite užijú viac zábavy a príjemnejšie zážitky niekde inde.

Koľko hodín si najdlhšie nepretržite tetoval?

Rekord mám z hosťovania v štúdiu v Nemecku. Chalanovi sa páčila moja práca a chcel celú ruku. Rozhodli sme sa to spraviť za deň. Trvalo to asi od 8-mej rána do 9-tej večer. To však aj s prestávkami na kafe, obed a podobne.

Čo máš najradšej na tejto práci?

Radosť z nového tetovania, ktorú vidím, keď sa zákazník po sedení na svoj nový šperk pozrie do zrkadla.

Koľko tetovaní máš ty?

Ani neviem. Skôr to vnímam ako ukončené celky. Miesto dochádza, nápadov je veľa, ale ešte sa mi to tam pomestí (smiech).

Foto: archív Miroslav Kovačev

Tatér Miro: Od tetovačiek zo žuvačiek k vlastnému štúdiu
8
Galéria
Zdroj: Miro Kovačev
Zdroj: Dnes24.sk

Najčítanejšie