Veľká noc v Martine a okolí: Je stále tak veľká ako kedysi?

Ulice Martina boli v skorých ranných hodinách počas Veľkonočného pondelku iné ako po ostatné dni. V meste ste mohli stretnúť prevažne mužské osadenstvo, ktoré sa chystalo na tradičnú slovenskú šibačku. Ticho a pokoj pondelňajšieho rána začali tak vypĺňať výkriky dievčat, ktoré práve dostali poriadnu vodnú nádielku. A to bolo dobré znamenie.

I keď to na prvý pohľad vyzerá, že tradície majú u nás stále miesto, v porovnaní s minulosťou nastal citeľný rozdiel. Pýtali sme sa preto ľudí z okolitých obcí, obyvateľov mesta a rôznych vekových kategórií, ako vnímajú veľkonočné tradície.

Andrej (34) si spomína na Veľkonočný pondelok spred niekoľkých rokov ako na veľkú udalosť. Postupne sa však jeho “veľkonočné aktivity“ zmierňovali: „Keď som bola na základke, s chalanmi sme sa každý rok vybrali za spolužiačkami aj učiteľkami, navštívil som všetky sesternice, tety, babky… Bolo to milé a vybláznili sme sa. Na strednej som sa trošku hanbil, lebo sa mi dievčatá páčili a nevedel som, ako sa mám tváriť pri tom šibaní,“ priznáva so smiechom Andrej.

Študentka Nina (23) má na Veľkonočný pondelok svojské spomienky: „Ako deti sme to brali s humorom. Asi to nebolo ani o tradícii ako o srande. Oblievali sme sa dievčatá s chlapcami, behali sme po bytovke a kričali. Raz mi ale vedrom spolužiak zlomil zub. Rok na to zase obliali môjho otca, keď som sa uhla pri oblievačke," dodáva pobavene. Ako dodala, neskôr je to už len o symbolickom naparfúmovaní a pohostení návštevy.

Marián (27) z Martina priznáva: „Ako dieťa som chodil s otcom a bratmi oblievať príbuzné a potom som šiel s kamarátmi za spolužiačkami. Párkrát som strávil Veľkú noc na dedine u starých rodičov v Rakove. Starý otec vtedy chodil v kroji vyšibať susedy a príbuzné. Bolo to super. Dali nám najesť, dostal som nejaké koruny a sladkosti. Teraz už som od zvykov upustil. Priateľka to moc nemusí, tak ju netrápim. Stačí, keď ju prídu poliať jej traja bratia a otec,“ smeje sa škodoradostne Marián.

Lukáš (8) je z mesta, no na Veľkonočný pondelok nedá dopustiť: „Ja sa vždy teším. Ponaháňam a oblievam vodou spolužiačky a nikto mi za to nenadáva,“ teší sa malý kupač.

Pani Mária (71) z Valče má na Veľkú noc množstvo pekných spomienok a odovzdáva ich aj svojim potomkom: „Mládež kedysi viac dodržiavala tradície. Chlapci chodili spievajúc od domu k domu a žiadne dievča z dediny im neušlo. Zabávali sme sa celý deň. Napríklad aj výzdobu kraslíc sme robili so ženami spoločne. Ale nebolo to len o tom. Dodržiavali sme aj pôst, Zelený štvrtok sme mali prívarok z medvedieho cesnaku, ale ešte žiadne mäso k tomu. Sviatočné dni sme nič nevynechali.“

Mária si všíma rozdiely v ponímaní sviatkov aj medzi generáciami a životom na dedine a v meste: „Na dedinách to bolo iné ako v meste. Bolo to prirodzené, bolo to také naše. Neskôr mladší ľudia odchádzali do miest a dedinčania, ktorých som poznala ešte ako deti, už v mestách tak nedbali o tradície. Ale chápem tomu. Nebol tam taký priestor a ľudia sa tam už tak dobre nepoznajú. Naša rodina má silné puto k starým zvykom, vychovávala som tak svoje deti a oni tiež. Som rada, že im to zostalo. Každý rok prídu synovia v krojoch, spoločne si zaspievame, máme veľkú hostinu a tešíme sa zo spoločnej chvíle. Zíde sa u mňa celá rodina, sme hudobne založení, tak je u nás vždy veselo.“

Michaela (19) z Martina sa tiež veľkonočným zvykom nevyhýba: „Ja sa na to celkom teším. U mňa je to práve naopak. Keď som bola malá, tak mi to prišlo divné, ale teraz sa bavím. Pred sviatkami som si zistila rôzne informácie od maminy a starej mamy. Hovorili, že to kedysi bolo iné. Snažím sa tak každý rok viac dodržiavať zvyky. “

Tomáša (40) zo Sučian tradície obchádza: „Ja sa na to necítim. Už od detstva som k tomu nemal vzťah a myslím, že ženám to tiež nie je vždy príjemné. Pripravíme s manželkou šalát, údené ale tým to končí."

Foto: ilustračné