Vyrastal v Martine, stal sa z neho špičkový lekár: ROZHOVOR s neurochirurgom Galandom (70)

Jeden z najvýznamnejších slovenských neurochirurgov Miroslav Galanda sa iba pred pár týždňami dožil krásneho jubilea, sedemdesiatky. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli vyspovedať tohto špičkového lekára, ktorý vyrastal v Martine, prvé desaťročie pôsobil na neurochirurgii v Bratislave a v roku 1983, po otvorení novej nemocnice, bol pozvaný založiť neurochirurgické pracovisko v Banskej Bystrici.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie, pochádzate z lekárskej rodiny?

Môj otec bol vynikajúci detský lekár, rodinní priatelia lekári a boli tu ľudia z umeleckých kruhov. Môj brat sa stal architektom, ja lekárom. Povolanie lekára je čiastočne umením.

Ako si spomínate na svoje začiatky, poprípade prvý prípad?

Pôvodne som chcel byť vedeckým pracovníkom, stal som sa však neurochirurgom. Je to v našom odbore namáhavá cesta ale úžasná, poznávať a chrániť najpozoruhodnejší výtvor prírody, ľudský mozog.

Čo vás vie najlepšie nabiť energiou? Dá sa spočítať, koľkým pacientom ste sa za tie roky venovali, resp. vyriešili to, s čím za vami prišli?

Mnohým. Máte zložitý prípad, študujte pacienta, snímky z magnetickej rezonancie, CT, angiografie, pripravujete operáciu s anesteziológom, operačnými sestrami, operujete pod mikroskopom s využívaním rôznych technológií ako navigácie, ultrazvuku, stimulácie, či pri prebudení pacienta počas zákroku aj s jeho spoluprácou. Postupne, aj mnoho hodín, bojujete s chorobou, po zákroku sa chorý, nie vždy hneď, na vás usmeje. To je obrovský náboj energie. Nie všetko je však riešiteľné napriek vynaloženej námahe. Učí vás to pokore. Som hrdý na to, aký veľký pokrok sme urobili za obdobie našej existencie v tejto nemocnici. Mnohí to berú za samozrejmosť, čo nás teší.

Aké postupy či techniky využívate pri Vašej práci?

Pri práci využívame štandardné postupy i keď mnohé sú výrazne náročné odborne i časovo. Vypracoval som však vylepšenie techník, napr. pri operáciách vo funkčne významných oblastiach mozgu a miechy, kde pomocou neurostimulácie môžeme uchrániť trvalé poškodenie pohybu, reči či iných funkcií a pritom urobiť zákrok, ktorý by sa bez tejto techniky nedal bezpečne uskutočniť. Taktiež neuromodulácia stimuláciou mozočka zlepší kvalitu života chorých s detskou mozgovou obrnou či poúrazových stavov mozgu. Teší ma, že som takto mohol prezentovať našu nemocnicu, aj Banskú Bystricu, na mnohých svetových aj európskych neurochirurgických kongresoch či medzinárodných podujatiach veľmi často, ako pozvaný prednášateľ.

Nedávno ste oslávili krásne jubileum. Ako dlho by ste sa ešte svojej práci chceli venovať?

To uvidíme, čas ukáže.

Oslávili ste narodeniny nejako špeciálne?

Mal som príležitosť, vyjadriť svoj obdiv a vďaku mojim spolupracovníkom, posedieť si s nimi, v práci na to čas nie je.

Čo je na vašej práci najnáročnejšie?

Mozog, miecha, nervový systém pri liečení vyžadujú od lekára, aj pacienta intenzívne, neutíchajúce úsilie. Vyžadujú, aby sa im lekár plne a dlhodobo venoval, aj po práci študoval a hľadal spôsob ich optimálnej liečby. Je potrebné zvládnuť neobvykle široký rozsah špecialít aj z iných odborov, ktoré súvisia s diagnostikou, operatívou a následným liečením chorých, ako neurologické vyšetrenie, odčítanie si obrazových vyšetrení, ako magnetická rezonancia, CT, angiografia, vedieť, vyhodnotiť, posúdiť neurofyziologické vyšetrenia a stimulácie, schopnosť dlhodobo operovať a pritom si udržať racionálne myslenie a presnosť pohybu, schopnosť okamžite riešiť stresové reakcie. Sústavné sledovanie literatúry, prednášanie o výsledkoch svojej práci a ich odpublikovanie. Vyžaduje to dobrý fyzický aj psychický stav lekára. Len tak je možné, aby neurochirurg mohol odovzdať maximum svojho umu aj síl pacientovi. Preto je potrebné, aby sa mu vytvorili spoločnosťou také podmienky, aby sa mohol plne sústrediť na svoju prácu, ktorá musí byť aj jeho záľubou.

Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi prípadmi, ktoré sa bežne nevidia?

Pred viacerými rokmi som bol požiadaný pozrieť MR snímky z vyšetrenia dieťaťa, ktoré sa práve narodilo. V jeho hlavičke sa nachádzal veľký tumor, ktorý vyplňoval prevažnú časť mozgu dieťatka, čo je veľmi neobvyklé. Vzhľadom na veľkosť tumoru, vek dieťatka a jeho lokalizáciu, sme chceli vybrať len tkanivo pre histologické vyšetrenie, postupne sa mi však podarilo exstirpovať celý tumor. Pred časom sa mi prišlo ukázať dievčatko pobehujúce po ambulancii, zvedavo si všetko obzerajúce a živo štebotajúce. Bola to táto naša malá pacientka spred niekoľkých rokov, ktorej sa vtedy už pred operáciou nedávali žiadne nádeje.

Máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako relaxujete?

Mám rád lyžovanie, plávanie, bicykel, umenie, pobyt v prírode a poznávanie, nadovšetko však moju rodinu a priateľov.

Foto: archív Miroslava Galandu