Životom v komunite načerpáte pozitívnu energiu
Život v komunitách alebo spoločenstvách rôzneho druhu je starý ako ľudstvo samotné. Ak sa niekedy ľudia združovali kvôli väčšej kapacite pre získavanie potravy, väčšej bezpečnosti či ochrane svojho druhu, dnes sa družíme najmä na základe rovnakých záujmov, názorov či spoločenských aktivít.
Prečo sa život v komunite vracia k svojej popularite a prečo dnes tak samozrejmú vec zdôrazňujeme?
Inštinktívna záležitosť
Už od pradávna ako ľudia vieme, že v spoločenstvách sme predsa len silnejší ako individualisti. Preto pračlovek lovil v skupinkách a preto začali prirodzene vznikať rôzne zoskupenia ľudí rovnakého či podobného charakteru. Z nich sa neskôr vyvinuli celé národy, etnické a náboženské skupiny. Bez akéhokoľvek plánovania sa človek združoval tam, kde mu bolo prirodzene najlepšie.
„Sme stvorení ako sociálne bytosti a bez vzťahov nevieme žiť naplnený a plnohodnotný život. Postarala sa o to evolúcia pred 50 000 rokmi, kedy sa mozog sformoval do dnešnej podoby. Najväčšie ohrozenie u našich predkov nepochádzalo z prírody, ale z okruhu ich spoločenstva. Ak ich vlastná komunita odvrhla, ich osud bol spečatený a zahynuli. Tým sa vytvoril v ľudskom mozgu mechanizmus, ktorý ľudí vystríhal, že ak sa ocitnú mimo skupiny iných ľudí, budú sa cítiť zle. Čiže pocit, ktorý má zabrániť ľuďom, aby zostali sami a nemal sa kto o nich postarať, je evolučne vytvorený pocit. Nutnosť prepojenia s ostatnými sa tak stala súčasťou našej vlastnej biológie,“ ozrejmuje Janette Šimková, životná a vzťahová koučka.
Nová doba individualizmu
Ako pokročili technológie, prišli sme na to, že všetko potrebné vieme mať doma, hoci aj uzavretí v obývanom priestore. Digitálne vymoženosti, informácie online, nákupy s doručením až k dverám – toto všetko nás postupne izoluje od života v komunitách. Človek je však tvor spoločenský a takýto spôsob života začína byť prehlušovaný čoraz silnejším volaním po živote vo vzťahoch.
„V súčasnosti sme si vzťahy veľmi skomplikovali spôsobom života. Nikdy nebolo jednoduchšie spojiť sa s niekým. Lenže napriek tomu, alebo kvôli tomu, mávame problémy nadviazať skutočné, hlboké a zmysluplné spojenia. Ľudia si prídu omnoho väčšmi zraniteľní a uzatvárajú sa. Tá izolácia im však skutočný pocit bezpečia neprinesie, lebo človek potrebuje byť obklopený ľuďmi, aby sa necítil osamotený a odvrhnutý,“ dopĺňa Šimková.
Hodnota komunít spočíva vo vzťahoch
Aj keď môžeme mať často pocit, že k spokojnému životu interakciu s druhými ľuďmi nepotrebujeme, potreba vytvárať a udržiavať vzťahy je napokon oveľa silnejšia.
„Vo svojej praxi stretávam ľudí, ktorí trpia sociálnou bolesťou práve z absencie toho, že niekam patria a sú niečoho súčasťou. To im spôsobuje permanentný stres.
Výskumy poukazujú na to, že emočná záťaž z osamelosti a izolovanosti je nebezpečnejšia ako obezita či fajčenie. Podpisuje sa to na zrýchlenom biologickom starnutí a oslabení imunitného systému,“ približuje svoje skúsenosti koučka.
Spolu to ide lepšie
Potreba patriť do spoločenstva je teda celkom prirodzeným momentom v našich životoch. V súčasnosti sa komunity opäť tešia popularite, vznikajú prirodzene v miestach výkonu našej práce či v okolí našich domovov. Pred širšími vzťahmi by sme sa, vzhľadom na celistvé blaho nášho duševného aj fyzického života, iste nemali brániť.
„Trvácne a dôverné vzťahy nemusia byť také samozrejmé ako to zažívali naši rodičia. Každá príležitosť cítiť spolunáležitosť k iným ľuďom, môcť niečím prispieť alebo patriť do nejakého spoločenstva je najväčší zdroj pozitívnej energie a prevenciou pred stratou zmysluplnosti,“ uzatvára Šimková.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy